Predstavím vám model fungovania planetárneho ľudského ekosystému bez toho, aby toto fungovanie zastrešovala pyramídová byrokratická štruktúra moci nazývaná štát Model som pracovne nazvala Fractal a jeho základným princípom sú 3 veci – vlastníctvo, informácia a subsidiarita.
Prečo vlastníctvo ? Komunizmus, pokrytecký moralizmus i väčšina náboženstiev v nás vyvolávajú zdanie, alebo pocity, že vlastníctvo je niečo zlé, neprirodzené, že generuje nespravodlivosť, sociálne rozdiely, že exprimuje aroganciu a pýchu, závisť, kriminalitu a podobné morálne deviácie. Tieto myslenia považujú vlastníctvo div nie za hriech a mieru cnosti stotožňujú s ochotou sa vlastníctva vzdávať v prospech iných.
Áno, vlastníctvo môže na prvý pohľad kriviť charakter i naopak jeho vzdávanie sa môže charakter umocňovať, avšak nie je to vlastníctvo, ktoré to robí.
Vlastníctvo ako také je v skutočnosti len a len informáciou o nás a o našom živote. A morálne deviácie nespôsobuje vlastníctvo samotné, ale interpretácie, ktoré ľudia informáciám, ktoré vlastníctvo poskytuje, dávajú.
Vlastníctvo nevymysleli ľudia, ale je to fenomén, ktorý veľmi dobre pozná aj príroda. Nie sú to len mechanizmy, ktorými zvieratá pečatia svoje teritóriá lásky, či zdroje potravy, ale často sú to aj vytvorené hmatateľné konštrukty, ako sú bobrie hrádze, hniezda, brlohy a iné výtvory.
Vlastníctvo nás transsuduje (presakuje) do priestoru okolo nás nielen tým, že dáva o nás informáciu celému svetu a tak nám umožňuje prostredníctvom tohto transsudátu svet aj ovplyvňovať. Avšak v nás na druhej strane vyvoláva aj pocit ukotvenia a bezpečia v priestore, pretože transsudát je súčasťou nás – je to akoby energetický štít, ktorý nás chráni pred zničujúcimi silami. Slovenčina má na to zaujímavý výraz „dedovizeň“, čo je hodnota, ktorú naši predkovia považovali za posvätnú a nedotknuteľnú, pretože „dedovizeň“ bola vždy spájaná so saturáciou pocitu domova.
Vlastníctvo nemusí mať nutne len hmatateľnú podobu, ale i rýdzo duchovnú, pretože ak investujeme do vzdelania, tak naše poznania, šikovnosti, či talent majú rovnaké atribúty informačnej a silovej a hodnotovej kadencie, ako ostatné formy vlastníctva.
Fenomén vlastníctva je dôležitý ako fundamentálny motivačný činiteľ na také naše konanie, ktoré bude čo najviac „múdre“. Pretože len do toho, k čomu máme emočný vzťah, dokážeme investovať náš neobmedzený mentálny, fyzický i srdcový potenciál.
Ak ľudia rozhodujú o niečom, čo im nepatrí – takýto silný motivačný činiteľ absentuje.
A z toho dôvodu bude na planéte všetko, čo vytvoril človek musieť niekomu patriť. A to aj vrátane pozemkov, ktoré nejaký spôsobom využíva na reprodukciu zdrojov. Jasne sa tým zadefinuje nielen motivácia, ale aj zodpovednosť za svoje vlastníctvo, ktorú budú upravovať zákony.
Informácia je vlastne sieť, ktorá všetky prvky Fractalu vzájomne stmeluje do jedného planetárneho celku. Možno si ju predstaviť nielen ako internet, ale aj ako uzly poznania, vzdelanosti a vedy, pretože len synergiou a emergenciou myšlienok vznikajú myšlienky nové. Centrom informačného poľa Fractalu budú univerzity. Tam sa bude koncentrovať všetko poznanie, výskum, bádanie. A tam aj budú právnici, matematici a ostatní dotknutí vedci tvoriť sofistikované zákony.
Subsidiarita je to, keď sa viacero subjektov dohodnú (jedinec, alebo societa) že časť svojich práv, alebo povinností, či nutností niečo konať, dobrovoľne podstúpia nejakému vyššiemu celku. Urobia tak preto, pretože usúdia, že ak sa konanie niekde skoncentruje, bude robené efektívnejšie, odbornejšie a lacnejšie. (bezpečnosť, spravodlivosť, školy, kultúra, záchranári, hasiči, kultúra, šport a pod.)
Základnou jednotkou subsidiarity Fractalu sú Minicípie – v podstate sú to súčasné radnice miest a obecné úrady. Ich šéfovia – Municipátori budú jedinými volenými osobami na planéte. Municípie sa budú môcť slobodne združovať do väčších celkov a tieto väčšie celky do ešte väčších a tak ďalej. Avšak úplne slobodne – nik im nebude „zhora“ určovať ako a či vôbec sa združovať majú. Minicípie si budú slobodne vyberať aj zákony, ktoré majú na ich územiach platiť a to s ohľadom na geografické danosti. Budú si vyberať z tých zákonov, ktoré navrhnú univerzity a to podľa ich potrieb.
Princíp subsidiarity bude platiť aj v sociálnej integrácií. Človek sa bude môcť organizovať do akýchkoľvek spoločenstiev, kmeňov, kibucov, etník, náboženstiev, národov a pod. a vytvárať z nich akékoľvek organizačne vyššie postavené štruktúry alebo žiť úplne sám - ide o to, aby mu to nik neurčoval, ale aby si sám a slobodne zvolil akú druh sociálnej integrácie v danej chvíli a na danom mieste uprednostní.
Princíp subsidiarity bude platiť aj vo vlastníctve. Právne kodifikované bude aj bezpodielové kolektívne vlastníctvo, ak sa tak slobodne rozhodne skupina nejakého spoločenstva, alebo akejkoľvek society a to bez ohľadu na rozdielnosti ich osobnostných atribútov.
Avšak zákony, ktoré je nutné, aby platili pre celý svet budú schvaľovať všetky Municípie – tam bude zakódovaný mechanizmus kodifikácie vôle väčšiny sveta a zachovaný tak základný demokratický princíp.
Vo Fractali nič nebude „zadarmo“. Ale fonéma „zadarmo“ v skutočnosti neexistuje ani dnes – to nás len tak klamú politici, pretože za všetko rôznymi kľukatými cestičkami platíme. Akurát Fratcal to bude manifestovať pravdivo. Avšak platidlom už nebudú fyzicky hmotné komponenty „peniaze“, ale miera ku nejakej všeobecne ľudstvom uznávanej vzácnej, nemennej a trvalej hodnote (niečo ako zlato v súčasnosti)
Avšak tým, že nebudú žiadne dane ani odvody, budeme dostávať plnú mzdu. (povedzme nie 600 ale 2000 eur) A my sa budeme slobodne rozhodovať akým spôsobom si zabezpečíme život tak, aby nás neprekvapila nečakaná choroba, tragická udalosť, bezvládnosť, staroba, či nečakaná chudoba, ale aj nečakaná nutnosť zveriť svoje problémy do kompetentne iných.
Väčšina úradov zanikne ako zbytočnosti a funkciu tých nevyhnutných (stavebný úrad, kataster, matrika, úrad priestorovej koordinácie a pod.) budú vykonávať súkromné agentúry.
Aj spravodlivosť – súdy, prokuratúra, bezpečnosť, väznice, budú tak isto zabezpečovať súkromné agentúry. Nikto ich počet obmedzovať nebude.
Za činnosť úradov, súdov a iných inštitútov, budeme platiť, ale len výlučne toľko, koľko bude náš „prípad“ stáť. Licencie na ich činnosť budú vydávať univerzity.
Pomoc bezmocným budú zabezpečovať Municípie a to výlučne adresne a na základe prejavu vôle ich občanov.
V zásade bude život vo Fractali veľmi jednoduchý, pretože pre všetkých budú platiť zrozumiteľné a transparentné pravidlá. Ale iný bude vo vizuálnom prejave a nových stavebných a inžinierskych štruktúrach, ekonomike, kultúre, mémických indikátoroch, napríklad boj za zdravé životné prostredie stratí zmysel, pretože systém bude k využitiu ekologických obnoviteľných zdrojov smerovať sám od seba jednoducho tým, že takéto využitie je z dlhodobej perspektívy lacnejšie a efektívnejšie. Princíp fungovania vesmíru a prírody je v zásade veľmi jednoduchý, ide len o to, dať tejto jednoduchosti priestor na to, aby sa prejavila. (tzv. Hamiltonov variačný princíp)
Svet ekonomiky budú ovládať matematické princípy samoorganizácie zložitosti, ktoré súčasná veda objavila, popísala a vie už ako fungujú. Štáty už nebudú existovať a preto nebudú môcť znehodnocovať prirodzený chod priestorovej ekonomiky zničujúcimi vplyvmi. Dnes je veľká ekonomika zaťažená obrovskými daňami, ktoré idú do pazúrov štátu, kde sa väčšina z nich stráca na neefektívne projekty, v ktorých sa časť z nich rozkráda. Je to tým, že úradníci nehospodária na svojom a nemajú motiváciu spravovať mechanizmus štátu s rovnakou angažovanosťou, ako vlastný majetok.
Keď nebudú dane a všetci budú môcť slobodne nakladať s tým, čo zarobia, tak o to viac budú môcť investovať do ďalších a ďalších štruktúr pracovných príležitostí a organizovať ich. Nie všetci ľudia na svete majú schopnosť organizovať veľké zdroje, ale takto vzniknú neobmedzené príležitosti, aby tí, čo na to talent majú, tento talent aj uplatňovali. Nebude tak existovať nezamestnanosť, pretože každý človek si vždy niekde na zemeguli nájde príležitosť robiť to, na čo má najväčší potenciál.
Chudoba zanikne, pretože zaniknú aj hranice – celý svet bude fungovať pod rovnakou matematikou a pod rovnakými pravidlami. Tým, že dáme slobodu majetným bohatnúť, umožníme to, aby z chudoby „vytiahli“ aj ostatných tak, že budú neustále tvoriť nové štruktúry možností na manifestáciu schopnosti byť na niečo užitočný, ktorou disponuje každý človek bez výnimky.
Kumulatívne finančné zdroje budú samé z vlastnej vôle investovať aj do svetovej i regionálnej infraštruktúry, z ktorej je najdôležitejšia doprava a informácia z jednoduchého dôvodu – bez mobility by nemohli existovať ani oni. A na to, ako to robiť čo najefektívnejšie ich budú usmerňovať planetárne územné plány, ktoré budú spracovávať univerzity.
Budeme síce za všetko, čo nám slúži a čo využívame platiť, ale budeme mať na to dostatok prostriedkov a čo je najdôležitejšie – budeme vedieť vždy a všade za čo platíme a za druhé – budeme platiť iba za to, čo potrebujeme. Náš svet reality sa tak stane pravdivým – budeme poznať skutočné hodnoty všetkého, čo bude rámovať náš život.
A takto bude dosť zdrojov aj na vesmírne programy, ktoré sú nevyhnutnosťou k tomu, aby našu planétu ľudia ochránili pred vesmírnymi katastrofami, ako sú asteroidy, slnečné erupcie, či zničujúce gama žiarenia z blízkych supernov. (v súčasnosti väčšinu z toho platí NASA)
Naša sloboda bude ohraničená slobodou iných plus základný morálny princíp nikdy nikomu neubližovať bude kodifikovaný v celosvetovom zákone Ústave planéty. Všade na svete bude platiť základný princíp, že slobodu konania môže rámovať iba zákon – nikdy nie živý človek.
Tento princíp bude prenesený do všetkých zákonov, ktoré budú takýmto spôsobom rámovať aj slobodu všetkých ľuďmi vytvorených štruktúr. Takto sa zabezpečí, že nikto na svete nebude môcť zneužiť silu ekonomiky, alebo ideovej doktríny na získanie silovej moci a tým aj obmedzovanie ľudských práv.
Spolupôsobením všetkých uvedených mechanizmov sa zmení i motivačná štruktúra prirodzenej vlastnosti a túžby človeka vynikať, byť zaujímavým a výnimočným nie tým, ako vie múdro a šikovne využívať zdroje pre seba, ale ako vie múdro a šikovne premieňať zdroje tak, aby boli čo najviac užitočné pre všetkých.
Fractal môžeme alegoricky prirovnať ku lesu. Municípie sú semienka, z ktorých vyrastú stromy a z nich les. Všetko sa deje prirodzene – zo semienka vyraší konárik a ten sa ďalej vetví podľa jeho vlastných potrieb a zákonov. Zložitosť tak narastá sama od seba do samostatných štruktúr kmeňa a konárov a neexistuje žiadna disrupcia (škodlivosť - štát), ktorá by túto prirodzenú a fungujúcu zložitosť degenerovala a ničila.
