Existuje síce na to viacero teórií, ale ani na jednej sa vedci zatiaľ nezhodli. Najviac vedcov sa uspokojuje s vysvetlením, že sa sťahujú hlavne kvôli potrave a klíme. Avšak tieto dôvody vôbec nevysvetľujú, prečo sa niektoré druhy sťahujú tak ďaleko, napríklad Dážďovník tmavý a Lastovička letia až na samotný južný cíp Afriky, alebo Hýľ karminový až do Indie.
Druhá časť vedcov prišla s teóriou, že to vtáci majú „v génoch“ ako atavistický genetický rudiment z čias, keď sa striedali doby ľadové s dobami teplej klímy a vtáky tak boli nútené migrovať do krajín, kde bolo potravy viac.
Jednoducho, že doba ľadová vtáky vyhnala na juh, ale po ústupe ľadovcov ich akési "genetické spomienky" opäť nútia, aby sa vracali naspäť. Na prvý pohľad to vyzerá celkom logicky, ale keď som si i ja začala klásť logické otázky, napríklad ako sa dozvedeli, že ľadovce vzdialené od nich tisíce kilometrov ustúpili, alebo dobre, keď už sa to nejako dozvedeli, tak prečo sa znovu vracajú nazad do Afriky, tak ma táto línia argumentov opäť priviedla na začiatok.
Ako prvú a fundamentálnu otázku som si položila – kde vlastne majú sťahovavé vtáky svoj „domov“ ? Pretože v Afrike i na Slovensku sa zdržujú viac menej rovnakú dobu, dokonca v Afrike niektoré aj dlhšie ako u nás, čo navádza myslieť si, že podobne ako to robia lososy, aj vtáky chodia na Slovensko v podstate len kvôli tomu, aby tu vyliahli a postarali sa o mláďatá.
A keď som to takto otočila, všetko zrazu začalo dávať zmysel a vznikla nová motivačná štruktúra migrácie spoločná pre ryby i vtáky. Proste v miernom pásme sa nachádza niečo, čo je pre reprodukčný proces výhodné, niečo, čo v Afrike nie je. Nuž a tým niečím je podľa môjho názoru voda. Áno úplne obyčajná voda, avšak voda, ktorá je niečím oproti africkej vode iná a výnimočná.
A podľa mojej teórie spočíva výnimočnosť vody mierneho pásma v tom, že je to voda, pochádzajúca z roztopeného snehu.
Jednou z pozoruhodných vlastností vody je totiž to, že voda má pamäť. Príčina tejto fascinujúcej vodnej vlastnosti tkvie v tom, že v jej molekule zvierajú dva atómy vodíka, napojené na atóm kyslíka, uhol približne 105 stupňov, takže molekula má tvar písmena V a je polarizovaná.
Preto sa jednotlivé molekuly vody vedia navzájom priťahovať a spájať do rôznych multigónov vodíkovou väzbou, čo má za následok vytváranie priestorových špirálových štruktúr, takzvaných klastrov, podobných štruktúre DNA a aminokyselín.
Tento fenomén je dnes už dobre exaktne popísaný a veľké úspechy v tejto oblasti dosahujú napríklad vedci z inštitútu Aerospace Univerzity v Stuttgarte.
Na druhej strane vedcom sa doposiaľ nepodarilo vysvetliť, ako je možné, že mozog si pamätá také obrovské množstvo informácií, i keď dnes už existujú moderné teórie (Harnadova definícia symbolového systému, Barsalova teória ukotvenej kognície, Brooksova definícia subsumkčnej neurálnej architektúry a pod.), ktoré sa snažia princíp mozgovej pamäte vysvetliť, ale ani jedna nepriniesla dostatočné vysvetlenie.
Zaujímavý posun priniesol až objav tzv. grandmother cells neurónov, ktoré sú nositeľmi konkrétnej informácie prostredníctvom molekulárnych arbitrárnych znakov tzv. tokens.
Avšak neskôr sa zistilo, že týchto buniek je veľmi málo a pravdepodobne zabezpečujú len pamätanie si základných symbolových reprezentácií vnímaného sveta. Avšak pokiaľ pripustíme, že voda si tak isto vo svojich molekulách dokáže uchovávať arbitrárne symbolové reprezentácie (tokens), tak v tom prípade je jej schopnosť pamätať si milión miliárd krát vyššia, ako neurónu, čo je dané pomerom veľkosti molekuly vody ku veľkosti neurónu, čo je asi 50 tisícový násobok. A kvadrát tohto čísla je číslo s 15 nulami. (milión miliárd). Takže táto, povedala by som, tvorivá spolupráca vody a neurónov má na svedomí konštrukciu komplexnej syntaktickej úrovne, podliehajúcej amodálnej symbolovej manipulácií či syntatickej transgresií tak, ako to popisuje Spermerebova teória konštrukcie komplexných mentálnych reprezentácií celého mozgu, nakoľko vieme, že mozog obsahuje až 70 % vody.
Proste aby som to zhrnula. Snehová voda, nakoľko prešla molekulárnym očistením prostredníctvom kryštalizácie procesom zamrznutia a opätovného roztopenia sa, je pre vtákov mimoriadne cenným zdrojom „výživy“ pre ich mozgy, ktorú potrebujú ako soľ, nakoľko vtáčí mozog musí v stotinách sekundy vo vzájomnej korelácií synchrónne spracovávať milióny dôležitých percepčných informácií a preto podnikajú tak ďaleké cesty za touto esenciou života, pretože ak by pili len špinavú Africkú vodu, tak by ich rozumy zretardovali a všetky vtáčiky by následne veľmi rýchlo pomreli.
(ešte dodatok pre pochybovačov, ktorí rozumne podotknú, že predsa v nížinách slovenska už dávno niet po snehu ani stopy podotýkam, že v jarných mesiacoch je snehová voda aj v daždi, pretože zrážky na jar, ale i v búrkach v lete sú vždy pôvodom z roztopeného snehu, či ľadu v oblakoch)
