A nakoľko mám slovenské občianstvo, tak som sa chcela dozvedieť, ako je to so mnou – či som skutočná, alebo neskutočná.
Na pomoc som si vzala genealógiu a preto mi na úvod prepáčte stručné vysvetlenie, ako to celé vlastne funguje...
Takmer každá bunka človeka (je ich asi 100 biliónov) obsahuje 23 párov chromozómov XX (ženy), alebo XY (muži) Chromozómy X a Y nie sú symetrické, Y má 60 miliónov báz, X má až 153 miliónov báz. Chromozóm Y nesie preto menej informácií, pretože je na jednom zo svojich lokusov nositeľom génu H-Y antigen, ktorý ho napáda a preto sa musí tomu brániť vrstvou nekódovanej DNA.
Z uvedeného dôvodu chromozóm Y (Y-DNA) sa na rozdiel od chromozómu X nedá kombinovať a dedí sa v pôvodnej podobe výlučne len z otca na syna. Avšak nikdy nie na 100 % dokonale. Počas replikácie dochádza vždy ku nejakým poruchám, ktoré sa nazývajú jednonukleotidové polymorfizmy. (SNP - Single-nucleotide polymorphism) Tieto mutácie sú kumulatívne, to znamená, že sa trvalo zapisujú do báz a ďalej sa dedia.
Vymenovaním SNP mutácií a ich spočítaním nájdených u jednotlivca je možné vysledovať jeho genealógiu a určiť počet generácií, ktoré ho oddelia od akéhokoľvek iného človeka na svete.
Každý človek bude mať teda rovnakú Y-DNA, ktorú má jeho otec, bratia, synovia, starý otec a tak ďalej. To je dôvod, prečo všetci ľudia, ktorí siahajú od toho istého patrilineálneho predka (a teda majú rovnaké priezvisko), zdieľajú rovnaké série mutácií zdedených zo všetkých ich nahromadených otcovských predkov počas tisícov rokov. Všetci ľudia s rovnakým súborom mutácií zdedených od x tisíc rokov môžu byť zaradení do rovnakej rodiny, ktorú genetika nazýva haplogroup. Ľudstvo je teda zjednotené v jedinom veľkom rodokmeni prostredníctvom chromozómu Y, s mnohými vetvami (haplogroups) a následkami (subclades), ktoré sa vyvinuli počas viacerých tisícročí.
Pôvodne genetici populačne rozdelili ľudstvo na 20 haplogroup, z ktorých každý je označený písmenom A až T v chronologickom poradí. Haplogroup A predstavuje zdroj ľudstva v Afrike. Pre každú novú bifurkáciu bolo priradené číslo pre nový haplogroup. Napríklad R1 a R2 sú dve vetvy skupiny haplogroup R. Číslice a písmená sa následne striedajú pre postupné delenie. Napríklad R1a a R1b, potom R1a1, R1a2, R1b1 a R1b2. Niektoré vetvy nemali takmer žiadnych potomkov (napr. R1a2), zatiaľ čo iné sa rozmnožili viac (napríklad Rla1).
Po ľadovej dobe ľudia rekolonizovali severnú polovicu Európy predovšetkým smerom od refugií v južnej Európe. Ostatné kmene sa presťahovali do Európy z Anatólie a Strednej Ázie. Pred 11 000 rokmi v úrodnom polmesiaci vzniklo poľnohospodárstvo. O niekoľko tisícročí neskôr sa neolitickí poľnohospodári rozšírili vo všetkých smeroch, miešali sa s nesolitmi lovcami-zberačmi, ktorí v tom čase žili v Európe a iných regiónoch.
Pred 5000 rokmi boli v severnom Kaukaze vynájdené prvé bronzové zbrane a prvý krát v histórií domestikované kone. Títo jazdci s bronzovými zbraňami opustili stepy južného Ruska a pokračovali v dobývaní väčšiny Európy, Strednej Ázie a Južnej Ázie.
Počas doby bronzovej a železnej sa objavili a rozšírili prvé väčšie sociálne spoločenstvá Keltov. Následne sa Európa stala centrom civilizácií Grékov, Rimanov ... Potom prišli veľké migrácie starých germánov, slovanov a stredoázijských kmeňov, neskôr vikingov, vizigótov, ostrogótov, dákov, markomanov, vandalov, lombardov, burgundov, trákov, frízov, valónov, gepisov, židovských samaritánov, cherusínov, alamannov, frankov, jutov, rugiov, gepisov a podobne – je ich proste veľa a presúvali sa rôznymi vychodenými cestami, alebo tí odvážnejší aj takými, čo si sami vychodili. (obr. č. 1)
Každá z týchto migrácií šírila nové SNP gény a nové linky Y-DNA, ktoré sa ďalej miešali prostredníctvom matrilineárnej línie mitochondriálnej DNA (mtDNA) dedenej len prostredníctvom matky. MtDNA má totiž kratšiu štruktúru a preto nepodlieha mutáciám, ale naopak, tým, že je schopná vzájomnej rekombinácie pôsobí, ako pozitívny evolučný faktor speciácie. (prostredníctvom sexuálnej sociálnej integrácie)
Na mapke, ktorú prikladám vidno jednotlivé podiely konkrétnych haplogroups, tak ako boli spriemerované po jednotlivých európskych štátoch. Mapka vlastne hovorí to, že z genetického hľadiska žiadne špecifické regionálne spoločenstvo, ktoré by sa dalo pomenovať slovom „národ“ v Európe neexistuje. (obr. č. 2)
Realita je taká, že v Európe žijú veľmi pestré a rozličným spôsobom premiešané genetické zmesi rozmanitých ľudských haplogroups a subclades a ak by sa európske štáty zrušili a vytvoril by sa z nich jeden európsky štát, tak by na základe genetického skenovania nebolo možné pôvodnú konfiguráciu štátov obnoviť.
Dokonca aj samotné územie Slovenskej republiky je geneticky desagregované do rozmanitých haplogroup pomerov a to dokonca v odlišnostiach nielen v závislosti od regiónov, ale vzájomne sa odlišujú aj jednotlivé sídelné štruktúry. (obr. č. 3)
Takže žiaden geneticky „skutočný“ respektíve „roduverný“ Slovák neexistuje. Obyvatelia Slovenska sú proste všetci Európania, čo ma upokojilo, pretože to dokazuje, že som naozaj skutočná.
Obr. č. 1)
http://nd02.jxs.cz/127/217/b8ec8b3bfd_105582496_o2.gif?1566284588
Obr. č. 2)
http://nd02.jxs.cz/546/406/b1deda13aa_105582498_p.png?1566284618
Obr. č. 3)
http://nd02.jxs.cz/120/016/7f4a36f86c_105582500_v2.png?1566284635
Zdroj: https://eupedia.com/
