Avšak najväčšou tragédiou je, ak sa tento mýtus premietne aj do axióm humánnych exaktných vied, akou je medicína. Výsledkom sú tisíce zničených životov nevinných obetí, ťažké depresie a samovraždy, či stigmatizácia tých, ktorí mali odvahu vzoprieť sa spoločenskému diktátu a začali žiť život nie niekoho, koho podobu im nadiktovala medicína, ale životom v identite, v ktorej sa cítia byť autentickí a sami sebou.
Dlho som pociťovala hnev na ľudí i odbornú verejnosť, nechápala som ich„zadubenosť“v myslení s nízkym prahom tolerancie, ale dnes už viem, že je to spôsobené predovšetkým nízkou mierou informovanosti, temným stredovekom v školách i malým priestorom, ktorý tejto problematike poskytujú médiá.
Žiaľ, nechuť verejnosti prijímať nové informácie, či vôbec ochotu sa nad nimi zamýšľať, tobôž snahy o akékoľvek porozumenie, sú živené aj nešťastnými manifestáciami tohto fenoménu prostredníctvom pop kultúry, kde sa intersex prezentuje ako odpor vzbudzujúce bradaté speváčky, lascívne kabaretné vystúpenia transvestitov, alebo vulgárne shemale pornofilmy, či z môjho pohľadu dosť nešťastné „dúhové sprievody“, kde ľudia svoju inakosť manifestujú, z pohľadu bežného občana, zbytočne adverzatívnym a provokujúcim spôsobom.
A tak väčšina – predovšetkým mužskej verejnosti a to vrátane niektorých psychiatrov „starej školy“(ženy sú v tomto ohľade omnoho chápavejšie), vníma intersexualitu, alebo transrodovosť ako len nejaký psychologický pochabý rozmar, zábavku „buzerantov“ či chorobnú sexuálnu zvrátenosť, nepripúšťajúc žiadne argumenty, že sa jedná o hlbší nielen psychologický, ale i o fenotypovo genetický a biologický fenomén.
Priznám sa, že v snahe osadiť tento fenomén do exaktného rámca som i ja podľahla prevládajúcemu tradičnému medicínskemu názoru, že genetické a biologické činitele, ktoré intersexualitu spôsobujú, sú výsledkom nejakej abnormality, alebo genetickej poruchy. V uvedenom duchu som sa na transrodových občanov pozerala ako na zdravotne postihnutých ľudí. Verila som, že pokiaľ sa zmení uhol pohľadu verejnosti, v ktorom prevláda odpor a pohŕdanie, na pohľad, v ktorom bude viac súcitu a ľútosti, tak táto zmena optiky bude intersexuálnym a transrodovým občanom, v procese ich sociálnej integrácie nápomocnejšia.
Ale mýlila som sa. Hlbším štúdiom zahraničných zdrojov som spoznala, ako problematiku intersexu vníma moderná západná spoločnosť, ľudskoprávne organizácie i moderná medicína nezaťažená skostnatenými rigidnými stereotypmi. Zistila som, že realita je úplne iná.
Predstavte 3 osy v podobe úsečiek, v ktorých sú hraničné body označené ako rýdza žena a na opačnej strane rýdzi muž.
Prvá úsečka je fenotypová os, ktorá predstavuje súhrn všetkých fyzických telesných znakov konkrétneho jedinca mimo morfológie pohlavných orgánov.
Druhá úsečka je os psychickej predispozície, ktorá charakterizuje súbor osobnostných črtových premenných a hodnotových preferencií, charakterizujúcich ženu, alebo muža.
Tretia úsečka je os sexuálnej preferencie jedinca.
Len nepatrné percento populácie sa rodí v krajných polohách ako rýdzi muž alebo ako rýdza žena na všetkých troch úsečkách. V skutočnosti sa rodia ľudia v rôznych polohách medzi krajnými bodmi, výsledkom čoho je nekonečné množstvo permutácií fenotypových, psychologických a sexuálne orientovaných osobnostných konštitúcií.
Každý muž má v sebe aj kus ženy a platí to samozrejme aj naopak. Sú muži, ktorí majú pekné ženské nohy, či guľatú ženskú a milú tvár a husté vlasy i ženy, ktoré sú svalnaté, ich tvár je ostro kresaná a drsná, alebo im rastú fúzy. Muži s maskulínnou telesnou konštitúciou môžu prejavovať láskavosť a jemnocit či schopnosť písať poéziu danú ženskou predispozíciou a ženy, vyzerajúce ako krehké víly, môžu prejavovať prudkosť, drsnosť v správaní či agresivitu charakteristickú pre mužskú psychickú predispozíciu. Ľudí môže eroticky priťahovať ten, alebo onen rôzne umiestnený fenotyp či poloha na psychologickej predispozícií, či dokonca ich špecifická kombinácia.
Možno aj tam možno hľadať tajomstvá lásky, ktoré nevieme vysvetliť, kedy sa isté kombinácie „neviditeľnými silami“ podvedomia vzájomne priťahujú viac a iné menej. A možno aj tajomstvá gejov a lesbičiek, kedy napríklad lesby priťahuje k inej žene ich „vnútorný muž“ či naopak, geja priťahuje k inému mužovi jeho „vnútorná žena“ a pod. A možno rýdza žena a rýdzi muž by ani nemohli nikdy mať vzájomný vzťah, nakoľko dichotómia medzi nimi by to vylučovala. A vzťahy a láska sú možné práve preto, že sa atribúty ženskosti a mužskosti sú rôzne skombinované a pomiešané.
Jednoducho rozmanité kombinačné možnosti polôh na všetkých troch úsečkách dávajú každému človeku nenapodobiteľnú jedinečnosť a preto sme ľudia v konečnom dôsledku takí čarovne a úchvatne rozmanití a preto príťažliví.
Avšak tento pohľad by bol príliš zjednodušujúci. Ľudská civilizácia, aby mohla jasne rozlišovať sociálne a právne role v spoločnosti vymyslela právny inštitút, ktorý jednoznačne určuje pohlavie každého človeka. Kritériom takéhoto delenia sa stal výzor a funkčnosť pohlavných orgánov. Takže do troch existujúcich úsečiek bola pridaná štvrtá - genderová, rozdelená na dve ostro ohraničené časti Žena alebo Muž.
Žiaľ, takáto ostrá diferencia perzistuje aj v súčasnej medicíne a tým samozrejme aj v právnom systéme, i keď najnovšie poznatky z prenatálnej ontogenézy i skúmania genotypov človeka došli k záveru, že takýto ortodoxný pohľad je mylný. V ľudskej populácií sa totiž rodia aj ľudia, ktorých bod na genderovej ose sa nedá jednoznačne určiť a práve títo ľudia sú dnes označovaní ako intersex občania.
(Obr. 1)
Títo ľudia nie sú chorí, ani iným spôsobom telesne postihnutí, jednoducho len nespĺňajú rigidné medicínske kritériá, aby boli jednoznačne zaradení medzi pohlavie žena, alebo muž. Dnes na Slovensku, ale aj inde v zaostalých štátoch stále funguje právny systém, ktorí rodičov intersex detí núti, aby ich podrobili ponižujúcej medicínskej intervencií, ktorých cieľom je ich marginálnu inakosť „napraviť“.
Zvláštnu subkategóriu tvoria transrodoví občania, ktorí sa síce narodili ako genderovo jednoznačne zaraditeľní do jednej, alebo druhej gender skupiny, ale ich bod na psychickej predispozícií sa nachádza na opačnej strane. Títo občania sami seba vnímajú, že sa narodili v tele opačného pohlavia a musia tak čeliť buď psychicky ubíjajúcej adaptácií, alebo prijatím života vo vlastnej identite čeliac stresujúcim a zničujúcim atakom spoločnosti, ktorá ich chovaniu nerozumie.
A pritom intersex fenomén nie je niečo, čo priniesla moderná doba. Genderovo nezaraditeľní ľudia sa rodili aj v dávnej minulosti. V starom Grécku im bola prisudzovaná nadprirodzená moc a miesto pohŕdania boli nositeľmi skôr rešpektu. V rímskom práve i v kanonickom práve Decretum Gratiani sa hovorí, že pohlavie treba určiť podľa „prevládajúcich znakov“, čo znamená, že nejednoznačnosť gender identity bola známa aj v 12 storočí.
Kolonizáciou sveta, ktorú započal Kolumbus sa čoraz viac objavovali vedomosti o živote iných národov. Napríklad kolonialisti zistili že u Indiánov bola intersexualita od vekov chápaná ako prirodzená súčasť rozmanitosti ľudských bytostí. Indiánski intersexuáli sa dnes zvyknú nazývať slovom „berdache“, ktorým ich začali pomenovali až Španieli po dobytí Ameriky. Indiáni majú veľa jazykov, ale vo všetkých mutáciách Indiáni týchto ľudí nazývajú „Dvojitý duch“ napríklad v jazyku algonquian to znie ako „niizh manidoowag“a pod. Berdache boli často šamani, ktorí mali v kmeni veľkú autoritu.
Ľudské práva intersex občanov na celom svete dnes zastupuje organizácia IIF (International Intersex Forum), založená v roku 2011 v Bruseli. Jej druhý kongres sa konal v roku 2012 v Štokoholme.Tretíkongres sa konal na Malte v roku 2013, kdevzniklatzv. Maltská deklarácia,v ktorejsa formulovali ľudskoprávne požiadavky intersex občanov - predovšetkým právo na vlastné rozhodnutie ohľadom telesnej integrity, fyzickou autonómiu a sebaurčenie pohlavia žena - muž, alebo sebaurčenie ako bezpohlavné. Ďalej zákaz akejkoľvek medicínskej intervencie bez vedomia dieťaťa, zrušenie akýchkoľvekdiskriminačnýchzákonov ohľadom možnosti uzatvárať manželstvo, adoptovať deti čiviných oblastiach života ako je zdravotná starostlivosť, šport,právo na úplné informácie o sebe a pod.
Prvým štátom na svete, ktorý tieto požiadavky implementoval do svojich zákonov bola Maltská republika. Maltská deklarácia bolacitovanái Radou Európy s komisárom pre ľudské práva a ďalšími ľudskoprávnymi organizáciami.
Uvedomujem si, žepredstavaprijatiapodobnejimplementácieslovenskýmparlamentom,ovládaným kresťanskou inkvizíciou a predsedomzaneprázdnenýmvýškounejakej tyče,či prieskumom análnych otvorov európskych diktátorov,je dnes absolútne nereálna.
Z tohoto dôvodu čaká rozhľadených a vzdelaných ľudí, nielen v oblasti práva, ale ivedcov amoderných - predsudkami nezaťažených lekárov, v procesezvyšovaniaempatickej gramotnosti, veľaveľasizyfovskejpráce.
A v tomto bymohlibyťvýraznou mierounápomocnéajseriózne odborne erudované médiá,medzi ktoré denník SME jednoznačne patrí.
Obr. č. 1)
http://nd02.jxs.cz/679/774/0668196eba_105592593_o2.jpg?1567091749
