reklama

Ježiš Kristus, ako symbol boja nielen za práva LGBT...

V istom medicínskom materiáli zaoberajúcom sa históriou intesexuality, som sa dočítala, že ranokresťanský filozof Quintus Septimius Florens Tertullianus (155 – 240 n.l.) považoval Ježiša Nazaretského za intersexuála (androgynos).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Ak by sa objavilo jeho telo – mohla by sa genetickým sekventovaním táto skutočnosť potvrdiť, alebo vyvrátiť. Ak by sa ukázalo, že Tertullianus sa nemýlil a Ježišove telo by skutočne bolo nositeľom kariotypu 47 XXY, 48 XXXX (tetrasomy X), 48XXYY, 49 XXXXX (pentasomy X), 49 XXXXY a pod., tak by sa konečne ľudstvo oslobodilo od bludného presvedčenia, že ľudia sa rodia výlučne buď len ako ženy, alebo muži. (v Ježišovej dobe, na rozdiel od prítomnosti, neurčité pohlavie nik nepokladal za nenormálne) Náš, v tomto ohľade pomýlený svet, by sa od základu hodnotovo zmenil do takej miery, že by naša civilizácia nemusela podľahnúť štatisticky nevyhnutnej extinkcií (vyhynutiu), respektíve doba, kedy by jej podľahla, by sa mohla predĺžiť na neurčito.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Väčšina ľudí si želá, aby rozvoj a vývoj našej civilizácie smeroval ku takému modelu organizácie spoločnosti, ktorý zabezpečí pre všetkých ľudí bez výnimky dobré životné prostredie a všeobecnú dostupnosť možností slobodne tvarovať vlastný život podľa vlastných túžob, snov, želaní či očakávaní. V podstate, ak by takáto perspektíva života na Zemi neexistovala, absentovala by aj základná motivačná štruktúra ľudského života. Dá sa povedať, že konanie väčšiny populácie je touto motivačnou štruktúrou viac, alebo menej, priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome, determinované.

Predstavme si, že nejaký hypotetický všemocný činiteľ (Boh), by zo dňa na deň pre ľudstvo takúto globálnu organizačnú štruktúru s ideálnym prostredím, neobmedzenými možnosťami liečenia chorôb, technológiami, nevyčerpateľnými energetickým zdrojmi a neobmedzenej dostupnosti pracovných a relaxačných aktivít, vytvoril. Ľudia by mali vytvorené dokonalé podmienky na to, aby každý človek na svete bol zdravý, spokojný a šťastný.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Logickou odpoveďou na otázku, koľko by takýto model ideálnej spoločnosti vydržal, by bolo že neobmedzene. Táto odpoveď by bola síce rozumná, ale pravdepodobne by sa nenaplnila, pretože by sme ako druh homo sapiens zanikli omnoho skôr. A pritom nie vlastnou vinou, ale na základe štatistickej pravdepodobnosti, ktorú vypočítali Beverly a Stephen C. Stearnsonové v knihe vydanej Yalskou univerzitou v roku 2000: „Watching, from the Edge of Extinction“ na 10 miliónov rokov – taká je totiž priemerná životnosť druhov na Zemi od vzniku života pred cca 4 miliardami rokov.

Bolo by naivné predpokladať, že človek bude výnimkou, pretože ako hovoria autorky knihy - „každý druh je je jedinečný a každý druh vyhynie“. A predstavy, že by sme sa mohli zachrániť tak, že naše vedomie prenesieme do dokonalého stroja sú podľa môjho názoru len slaboduché sci fi, nakoľko aj veľmi jednoduchými explanáciami sa každý mysliteľ - polyhistor dostane do myšlienkovej situácie, kedy pochopí, že to nie je a nikdy nebude možné. (prečo – to vysvetlím niekedy nabudúce)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odhaduje sa, že viac ako 99,9% všetkých druhov, ktoré kedy na našej planéte žili, vyvíjali sa a ktoré mohli byť akokoľvek úspešné - napriek tomu aj tak vyhynuli.

Vymieranie môže byť spôsobené rozličným súborom faktorov – adaptačné zlyhania, selektívny tlak, koextinkcie, pandémie, kompetície, predácie, klimatické zmeny, či prírodné (sopky) a vesmírne katastrofy (dopad asteroidu). Všetky vymenované dôvody, dôsledky a vplyvy môže človek prostredníctvom technológie, organizačnými opatreniami či stratégiami správania a konania do značnej miery eliminovať, alebo sa pred nimi účinne brániť.

Avšak voči genetickým zmenám a genetickej kontaminácií je bezmocný. Populačná genetika a demografické javy v súvzťažnosti s obmedzeniami, ktoré tvoria geografické, kultúrne a politické bariéry sú najrizikovejším faktorom ohrozujúcim genotypovú stabilitu taxonu človek. Tým, že sú vyberané fenotypové znaky a nie gény, vzťah medzi genetickou rozmanitosťou a rizikom vyhynutia môže byť komplexný, pričom tu hrajú úlohu faktory ako balančná selekcia, skrytá genetická variabilita, fenotypická plasticita alebo degenerácie. Avšak rôznorodý genofond populácie a zisky z genetickej diverzity dávajú vyššiu šancu na zvládnutie nežiaducich zmien a na prežitie druhu šance ďaleko vyššie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ontogenéza každého organizmu je riadená génmi a prostredím, v ktorom vývin prebieha. Gény syntetizujú materiál, z ktorého je organizmus zložený. Avšak gény v skutočnosti iba vytvárajú varianty RNA. Potom tieto varianty RNA zlučujú rôzne aminokyseliny do proteínov. Proteíny vytvárajú časti buniek, ktoré vzájomne kooperujú a vytvárajú celé bunky, ktoré sa spájajú do tkanív, tie do orgánov, atď., až pokým nevznikne celý organizmus. Čím ďalej sa vývin vzďaľuje od účinku génov, tým menší a menší vplyv majú gény na formáciu organizmu. Vzájomné vzťahy existujúce medzi bunkami a tkanivami zohrávajú veľkú úlohu pri tom, ako bude nakoniec adultný organizmus vyzerať. Tento dej sa označuje ako epigenéza.

Každá úroveň organizácie – proteíny, bunky, tkanivá, orgány, atď. – sa okrem genetických špecifikátorov vytvára v priebehu ontogenézy prostredníctvom ďalších tlakov, pričom priebeh týchto vývinových udalostí vzniká predovšetkým dôsledkom indukcie medzi tkanivami. I nepatrná zmena v tkanive môže mať závažné dôsledky na morfologickú perspektívu vývinu adulta. Takéto epigenetické interakcie môžu spôsobiť veľké štrukturálne modifikácie, ktoré sú základom pre veľké a rýchle zmeny. Ak bude takouto zmenou recesívna alela mozgovej štruktúry (autizmus napríklad), darmo zamedzíme v jej reprodukcií, pretože podľa Hardy – Weinbergovho princípu, zdrojom recesívnych alel stále ostatnú heterozygoti.

Eugenické snahy o elimináciu recesívnych alel z populácie tým, že bude znemožnené rozmnožovanie postihnutým jedincom, geneticky realizovať nemožno (naviac sú aj eticky neprípustné). Zabránením v rozmnožovaní recesívnym homozygotom by totiž i tak bolo možné eliminovať len malý zlomok recesívnych alel, jednoducho preto, pretože väčšina z nich je ukrytá v heterozygótnom genotype - títo jedinci sú fenotypovo neodlišitelní (sú zdraví).

A tak sa z ničoho nič i v zdravej, spokojnej a šťastnej mierovej populácií, môže za niekoľko desiatok či stoviek generácií z ničoho nič vynoriť nejaký druh psychopatologickej aberácie, ktorej dôsledkom bude všeobecná deteorizácia myslenia (kolektívne šialenstvo), vedúca ku fatálnej dezorganizácií spoločnosti a tým ku jej zániku. Táto katastrofálna exstinkcia by bola dôsledkom absencie pozitívnej inklúzie rozmanitosti a rozdielnosti, ktorá amplifikuje disipáciu a tým i tok entropie smerom ku vyššiemu typu samoorganizácie, ktorá implikuje i vyššiu komplexitu systému (dokonalá subsidiarita napríklad). Pretože len takéto dynamické procesy vytvárajú na genofond populácie evolučný selekčný tlak, ktorý dokáže náhodné mutačné zmeny či náhodné degeneratívne posuny vo frekvencií jednotlivých alel v rámci genetického driftu úspešne eliminovať, či marginalizovať.

Základnými populačno – genetickými parametrami sú genetická diverzita (% polymorfných fragmentov) a divergencia (% unikátnych fragmentov). Dnešná civilizácia funguje na princípe metapopulácie, čo je súbor vzájomne prepojených stabilných source (zdrojových) subpopulácií a väčším počtom sink (disperzných) subpopulácií. Oba subtypy metapopulačnej štruktúry sú rovnako dôležité, pretože v rámci dlhodobej časovej dynamiky si môžu svoje role navzájom vymieňať a tým amplifikovať pôsobenie mechanizmu selekčného tlaku, potláčajúceho degeneratívne fyzické (dedičné genetické poruchy) či psychopatogénne aberácie (nacionalizmus, rasizmus a pod.).

Čo znamenajú v prospech čo najdlhšieho prežitia taxonu „človek“ hore uvedené súvislosti a fakty ?

Ak sa bude naša civilizácia aj naďalej vyvíjať pod jurisdikciou modelu metapopulácie (čo viac menej znamená rešpektovanie konfigurácie dnešných štátnych útvarov), tak je nutné vytvárať podmienky na to, aby populačné kompartmenty neboli vzdialené a izolované a za druhé, je nutné umožniť medzi populačnými kompartmentmi (štátmi, krajinami) migráciu.

Ďalšou možnosťou, ktorá je však skôr veľmi vzdialenou perspektívou, je vytvoriť jedinú, plne kontiguitnú populáciu Zeme tzv. panmitickú, v ktorej by sa prostredníctvom efektívnej populačnej robustnosti, populačno – genetickej rozmanitosti a jedinečnosti na princípe dôslednej kultúrnej, ekonomickej i organizačnej subsidiarity (tvarovanie inštitútov zdola), vytvorila globálna Hardy-Weinbergova populačno- genetická rovnováha (Hardy-Weinberg equilibrium).

Myslím si, že ak by cirkev akceptovala skutočnosť, že dominantná ikona ich viery nemala žiadne pohlavie, respektíve že to bola žena i muž v jednom, tak by prostredníctvom chytľavej inštitucionálne facitilujúcej charizmy ich viery, dokázala zmeniť myslenie ľudí do takej miery, aby sa konečne prestali báť inakosti a rozmanitosti vlastného druhu, ale naopak – považovali by to za niečo mimoriadne pozitívne, vedúce ku neobmedzenému predĺženiu existencie ľudského druhu.

A to doslova, pretože len takýto spôsob otvoreného a slobodného myslenia, dá ľuďom perspektívu postaviť kozmické koráby a osídliť planéty na iných hviezdach a tak sa zachrániť pred mrazivou ničotou, ktorá príde po zániku nášho Slnka.

Myslím si, že až v tomto momente by sa naplnilo skutočné posolstvo kresťanstva postavené na pilieroch úcty, tolerancie a želania si slobody pre každú, do nášho sveta narodenú, ľudskú bytosť bez výnimky. Posolstvo, na ktoré cirkev dávno zabudla...

(viac o intersexualite sa možno dočítať tu: https://petrekova.blog.sme.sk/c/515621/socialna-a-spolocenska-afirmacia-intersexu.html

Janka Petreková

Janka Petreková

Bloger 
  • Počet článkov:  76
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Vyštudovala som urbanistiku a geografiu. Som autistka s rozvinutým savant syndrómom. To je príčinou, prečo milujem vedomosti a prečo neustále študujem všetky vedy, pričom ma baví nachádzať najnovšie vedecké poznatky, objavy a teórie. Sem tam i ja niečo vymyslím, ale nemám ambície, aby boli moje príspevky chápané ako kompetentné vedecké teórie, samozrejme okrem tém z tých odborov, z ktorých mám vysokoškolské vzdelanie. Považujem sa za ateistku a vedeckú skeptičku. Dlhé roky som robila hlavnú architektku, vedúcu stavebného úradu a vedúcu odboru životného prostredia na mestskom úrade v Ružomberku. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu