Dúhy na oblohe nie sú alebo prečo sa Alyssa Kersey mýli.

Autor: Janka Petreková | 22.11.2019 o 5:54 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  51x

Touto esejou reagujem na článok v SME (20.11.2019), v ktorom sa konštatuje, že mozgy dievčat a chlapcov zvládajú matematiku rovnako dobre.

Proti obsahu článku nemožno namietať vôbec nič, ale chcem vyvrátiť tvrdenie doktorantky psychológie na univerzite v Chicagu - pani Alyssa Kersey, ktorá povedala, citujem: „Nejde len o to, že chlapci a dievčatá používajú matematické spojenia rovnakým spôsobom, ale že podobnosti sa prejavili v celom mozgu. Ide o dôležité pripomenutie toho, že ľudia sú si navzájom viac podobní než rozdielni“.

Nepoznám kontextuálne súvislosti jej výroku, ktoré, ak by som poznala, možno by bol ďalší text zbytočný, ale vychádzam z toho, že svoj výrok myslela doslovne a že naozaj považuje ľudské mozgy za viac podobné, ako za rozdielne.

V predchádzajúcej eseji „Výročie epifenoménu komplexity a prečo je telepatia nemožná“ som veľmi jednoduchým spôsobom vysvetlila akým spôsobom funguje ľudský mozog. Nerada by som opúšťala túto vodu detsky zrozumiteľnej metafory, i keď to asi budem musieť urobiť.

Ľudské mozgy sú jedinečné, avšak musia sa do istej miery aj vzájomne podobať jednoducho preto, pretože by v opačnom prípade ľudia medzi sebou nemohli komunikovať. Z tejto kontextuálnej perspektívy má pani Alyssa nepochybne pravdu.
Najviac podobné sú tie štruktúry mozgu, ktoré si na základe multisenzorovej integrácie vytvárajú základný obraz o hmatateľnom svete, v ktorom sa ľudia pohybujú, ktorý zdieľajú a ktorý popisujú a o ktorom rozmýšľajú. Je zrejmé, že jas, tvary a štruktúry priestoru, ako aj spôsob Kalmanovej filtrácie i fuzzy regulátory perceptorových signálov by malo byť podobné, avšak podobná by mala byť i Kolmogorova komplexita aj Bennetova logická hĺbka myslenia, s ktorými súvisí akvizícia reči, asociačné schopnosti, ako aj samotné mentálne zručnosti a schopnosti.
Avšak napriek tomu, že ľudia vidia to isté – nevidia to isté a nemyslia na to isté v žiadnom prípade rovnako a tak isto ani rovnako nevnímajú a nepociťujú.

Zoberme si napríklad dúhu. Niekoho možno prekvapí fakt, že keď skupina ľudí obdivuje na oblohe dúhu, tak v skutočnosti obdivujú len zväzok farebných lúčov vo vlastnom oku, cez ktorý sa pozerajú na krajinu, mylne sa domnievajúc, že to, čo majú v oku, sa vznáša nad krajinou ako objektívna realita. Ale nad krajinou sa v skutočnosti nevznáša vôbec nič – žiadna dúha tam nie je. A tak možno povedať, že každý človek vidí len a len svoju vlastnú dúhu, čo možno veľmi jednoducho dokázať tak, že pokiaľ by ju všetci pozorovatelia vyfotili a potom fotky porovnali, zistili by, že lokácia dúhy je na každej fotke mierne odlišná – že sa proste nachádza nad inými, síce len neveľa posunutými, ale predsa len inými prvkami krajiny.

Ale už i tento neveľký posun môže znamenať to, že každý človek bude mať z dúhy iný druh zážitku. Ten, kto ju uvidí nad vežou kostola jej môže pripísať nejaký spirituálny význam a pocíti povedzme blaženosť a povznesenie a ten, kto ju uvidí kúsok vedľa - povedzme nad márnicou, môžu ho zaliať pocity úplne opačné – strach, des a hrôza. A pritom títo ľudia budú stáť len 10 metrov od seba, na tom istom parkovisku, pred tým istým supermarketom.

Neviem, či pani Alyssa tuší, ale svojim postojom sa možno nechtiac ocitla v tábore duálnych idealistov či prinajlepšom esenciálnych monistov, ktorých v modernom vydaní zastupujú napríklad zastánci existencie tzv. „qualium“, ako je Thomas Nagel (aké je to byť netopier), John Locke (argument inverzného spektra), avšak najznámejší je Frank Jackson so svojim myšlienkovým experimentom Mary room (inšpirovaný filmom „Niečo na tej Mary je“).

Jackson sa v ňom snaží dokázať existenciu epifenoménu qualium, ako objektívne existujúcej entity - substancie, teda entity, ktorú vnímame ako špecifický zážitok.
Predstavme si neurovedkyňu Mary, ktorá od narodenia žije v uzavretej izbe, kde je úplne všetko čiernobiele. Ale jej vedomosti v obore jej umožnia dokonale spoznať fyziológiu toho, čo sa deje. Ak človek zbadá napríklad červenú rajčinu – sleduje ako jeho hlasivky vyslovujú slovo červená, zaznamenáva jeho mozgové reakcie a pod. Inými slovami – má o vneme „červená“ k dispozícií komplexnú fyzikálnu informáciu.
Predstavte si teraz, že neurovedkyňa, jeden krásny deň vyjde z izby do záhrady, ktorá je plná farieb. V záhrade zbadá krásnu veľkú rajčinu. Otázka je – dozvie sa o rajčine niečo nové ? Jackson tvrdí, že áno – uvidí rajčinu ako červenú a pocíti zážitok, ktorý Jacson nazýva qualium. Pre Mary je to nová informácia o rajčine, ktorú pred tým nepoznala. Ale rajčina je furt rovnaká, to znamená, že qualium musí byť chápané ako entita, ktorá existuje samostatne. Jackson argumentuje tým, že napriek tomu, že Mary mala komplexnú fyzikálnu informáciu, pohľadom na rajčinu sa jej informovanosť zvýšila a preto vysvetľovanie psychiky, ako dôsledok fyzikálnych procesov je neúplné a svetonázor založený na fyzikalizme neobstojí.

Tento koncept kritizovali vedeckí fyzikalisti ako Daniel Dennet, Paul Churchland, Gary Drescher, David Lewis, Marvin Minsky a ďalší. Argumentujú napríklad tým, že Mary nezískala o rajčine žiadnu novú informáciu, ale získala len novú schopnosť ako sa na - už poznanú informáciu pozerať a ako ju prežívať.
Ale čo keď je Mary jediná bytosť, ktorá vidí farebne a ostatní ľudia vidia čiernobielo? Ako im Mary opíše ako vyzerá „červená farba“ ? Jackson hovorí, že stačí spoznať qualium rajčiny a tým pádom si človek červenú farbu uvedomí, aj keď ju nevidí. Ak by to bola pravda, tak by mala pravdu aj pani Alyssa.

Ale pravda to nie je. Prečo ?

Dnešná neuroveda už nad akúkoľvek pochybnosť dokázala, že neurónové siete ľudského mozgu fungujú na základe modalít Bayesovskej štatistiky, ktorá pracuje pomocou inštrumentu fuzzy logiky.
Vedomie je spojené s vysokou frekvenciou (gama pásmo) oscilácie mozgovej aktivity, pričom gama oscilácie riešia tzv. väzbový problém, prepojením informácie reprezentovanej v rôznych častiach mozgu do zjednotenej skúsenosti. Deje sa to prostredníctvom synchronizácie opakujúcich sa thalamokortikálnych rezonancií medzi thalamokortikálnymi systémami obsahu a nešpecifickými (centromedial talamus) thalamokortikálnymi systémami kontextov.

Avšak rad štúdií ukázal, že aktivity v primárnych senzorických oblastiach mozgu, nie sú dostačujúce pre vznik samouvedomenia a teda aj kognície a myslenia a to napriek tomu, že primárne oblasti zrakové kôry, vykazujú jasné reakčné elektrické aktivity na podnet. Vyššie oblasti mozgu sú považované za sľubnejšie, predovšetkým prefrontálny kortex, ktorý sa podieľa na rade vyšších kognitívnych funkcií, súhrnne označovaných ako exekutívne (riadiace) funkcie. To by mohol byť dôkaz, že tok neurálnej aktivity "zhora nadol"(aktivita subsidencie z frontálneho kortexu do senzorických oblastí) je pre vznik vedomého uvedomenia v dynamike aktivít viac prediktívny ako divergencia „zdola nahor".
Modulácia nervových odpovedí tak môže lepšie korelovať s fenomenálnou skúsenosťou. Na rozdiel od surových elektrických reakcií, ktoré nekorelujú s vedomím, modulácia týchto tokov s inými podnetmi koreluje prekvapivo dobre a to aj s dôležitým aspektom vedomia ako aj s fenomenálnou skúsenosťou intenzity stimulu. Výskumná skupina Danko Nikolića navyše zistila, že niektoré zmeny v subjektivite vnímania aj ďalších obrazov multisenzorovej integrácie sú tak isto v korelácii s moduláciami medzi thalamokortikálnými systémami obsahu a kontextu. Skenovania pomocou fMRI ukázali, že tieto procesy boli z veľkej časti koncentrované do primárnej vizuálnej oblasti. To znamená, že tieto oblasti môžu byť považované za neurálnej koreláty qualia, alebo aspoň za nejaký druh qualia (to by vysvetľovalo aj fenomén Blindsight napríklad).
Uvedené výsledky výskumu jasne dokazujú to, že qualia sú objektívnym fyzikálnym procesom – typom neurálnej aktivity a nie sú to hmatateľné objekty, ktoré sa môžu porovnávať na základe merateľných či iných popisných atribútov.

Vzhľadom na uvedené je každý mentálny konštrukt chápaný ako subsunkčná duševná udalosť, pričom subsunkčný znamená, že sa jedná o neredukcionalizovateľnú Token (vzor znak) neurónovú korešpondenciu na úrovni nejakého celku (korelátu), pričom tieto udalosti sú v zásade nepredvídateľné a nepopísateľné jednoducho preto, pretože sa správajú ako atraktory.
To znamená, že zmena je vždy skratka pre zmenu predikátu v tom, že ku zmene dôjde len vtedy ak sa predikát neskôr stane nepravdivým. Je to v súlade so zásadami lásky, ako hovorí Donald Davidson v opise filozofie anomálneho monizmu, z ktorého vychádza dnešná neuroveda a veda o umelej inteligencií, korešpondujúca s princípom predbežných podmienok holistickej konvergencie.

Nakoniec je to úplne pochopiteľné a logické. Náš mozog je komplexná štruktúra organizácie dopredných a rekurentných neurónových sietí v priestorovom usporiadaní Hausdorff - Besicovitchovej dimenzie, inými slovami multifraktál, zrkadliaci vesmír aktuálnej lokácie v priestore a čase, ktorý sa za miliardy rokov evolučnej heterochrónie naučil tento svet nielen zrkadliť, ale ho aj simulovať a v rámci adaptačných stratégií aj meniť. Je to samoorganizujúca sa komplexita, ktorá sa vynorila z nekonečnej rozmanitosti, pestrosti a jedinečnosti prvkov, ktoré život vytvoril.
A preto akékoľvek snahy o jeho unifikáciou, snahy o to, aby bol čo najviac rovnaký a podobný s inými mozgami sú snahy, vedúce ku jeho záhube. A preto jedinou cestou, ako je zušľachťovať ľudskú civilizáciu je nesnažiť sa ľudí za každú cenu socializovať, podriaďovať ich psychickú pohodu závislosti od hodnotení kolektívu či kolektívnych nálad, ale naopak - učiť ich slobode vlastného nezávislého a kritického myslenia, slobodného sebavyjadrenia, oslobodenia sa od diktátu spoločenskej normality, ktorý je príčinou väčšiny tragických ľudských životných deprivácií, deterioriácií, falošnej lásky i hodnotových deviácií, pretože len rozmanitosť a jedinečnosť samostatne mysliaceho indivídua dá tejto civilizácií ešte šancu, aby prežila.
A preto pani Elyssa, pri všetkej úcte, určite pravdu nemá a dôkazom toho, že ju nemá je už len to, že sa ona sama do tohoto sveta narodila...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?