Je Oko Afriky Atlantídou, alebo prírodným útvarom? Možno oboje.

Autor: Janka Petreková | 27.11.2019 o 7:52 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  25x

Oko Afriky prezývané aj ako Richatova štruktúra či Oko Sahary, je obrovská viacvrstvová geologická formácia, ktorá nemá na svete obdoby. Nachádza sa na Sahare cca 600 km západne od hlavného mesta Muretánie Nouakchott.

Kým však prejdem ku téme, nedá mi, aby som tento príspevok nezneužila na krátky postreh učebnicového príkladu manipulácie názoru diváka prostredníctvom infotainmentových textúr konfirmačného skreslenia v istej televízií (ktorú práve sledujem). Komentátorka divákov informovala o obrovských prívaloch snehu, ktoré v týchto dňoch zasiahli západnú časť Álp, avšak hneď na to, aby nebodaj diváci nestratili vieru v globálne otepľovanie, nezabudla pripomenúť, ako rýchlo sa roztápajú Alpské ľadovce. Len v rýchlosti pripomeniem, že Alpské ľadovce sa neroztápajú, ale sa začali zmenšovať už dávno pred tým, ako človek začal vypúšťať do atmosféry uhlík. Ľadovce sa netopia, ale sa zmenšujú preto, pretože čelia zápornej skupenskej bilancií medzi letom a zimou, čo je spôsobené predovšetkým nižším objemom zrážok v chladnom polroku. Takže ich úbytok má len málo čo spoločné so stúpajúcimi priemernými teplotami a s vypúšťaním CO2 to už nesúvisí vôbec nijako. Ku takejto explanácií môže dospieť aj obyčajný školák s trochu bystrejším uvažovaním – to len na okraj a teraz k téme:


Existenciu Oka Afriky, ktorého priemer je neuveriteľných 40 km, popisovali už Féničania i Solón a je možné, že práve tento útvar motivoval Platóna k formulovaniu teórie o existencií Atlantídy pred 12 tisíc rokmi. K uvedenej domnienke navádza fakt, že hlavné mesto Atlantídy, Platón popisuje ako uzavretú kruhovú urbanistickú štruktúru s priemerom 200 stádií, čo by zhruba zodpovedalo realite.
Útvar sa síce nachádza hlboko vo vnútrozemí pevniny, ale v súvislosti s Atlantídou to nemusí byť až taký problém, nakoľko údajná existencia Atlantídy spadá do obdobia ranného holocénu, tzv. postglaciálneho prudkého oteplenia, kedy bola klíma značne teplejšia, ako je dnes. Ľadovce mali ďaleko menší objem, Sahara bola v tom čase husto zalesnená a nedá sa preto vylúčiť, že Oko Afriky bolo splavnými riečnymi tokmi spojené s oceánom.
Pozoruhodný je samotný fakt, že už starí Feničania považovali útvar za kruh, nakoľko z perspektívy terénu sa kruhové usporiadanie okolitých vyvýšenín nedá rozpoznať. Ako na to prišli ?
Aj preto si, nepoznajúc postreh Feničanov, neskoršie kočovné kmene a karavány tento útvar nevšímali, a až rozvojom letectva ho prvý krát v roku 1948 popísal ako kruh pilot lietadla Richard Molard, ktorý predpokladal, že je to kráter ktorý vznikol po dopade meteoritu.
Prvá vedecká expedícia, ktorá útvar skúmala sa uskutočnila v roku 1952 pod vedením Théodora Monoda. Ďalšie expedície v 60 rokoch došli k záveru, že kráter nemá impaktný pôvod, ale že vznikol geologickou činnosťou samotnej Zeme. Expedícia pod vedením Mattona v roku 2005 došla k záveru, že útvar je vulkanická kupola zložená z vyvretých 100 miliónov starých hornín kimberlitu, karbonatitov, čiernych bazálov a ryolitov.
Útvar vznikol v čase, keď sa stará pevnina Pangea rozťahovala, čím podpovrchové prúdy magmy vytlačili staré odolné usadeniny na povrch, ktoré však na sebe vytlačili aj mladšie stratifikované vrstvy, ktoré sa postupne vplyvom erózie, odstraňovali a tak sa odhalilo cibuľovité vrstvenie pôvodnej magmatickej kupoly. Expedícia v roku 2011 vysvetlila existenciu uhličitanov v megabreciách pôsobením nizkoteplotných hydrotermálnych vôd a vzhľadom na výnimočnosť celkovej konštitúcie geologických procesov a svetovú jedinečnosť a unikátnosť útvaru, vyslovila potrebu zaradiť ho do prírodného dedičstva UNESCO.
Richatova štruktúra sa tak rýchlo spopularizovala a stala sa predmetom rôznych fantastických teórií, ktoré vysvetľujú jej pôvod zásahom mimozemskej inteligencie, či pozostatkom nesmierne starej neznámej civilizácie. Možno sú tieto domnienky živené aj tým, že je ťažko predstaviteľné, aby bol dokonalý kruh takýchto obrovských rozmerov vytvorený činnosťou prírodných síl. Pravdu povediac i ja samotná som mala štipku pochybností, ale potom som si uvedomila, že na iných vesmírnych telesách, napríklad na Mesiaci, sa tak isto vyskytujú kruhové útvary podobných, dokonca i väčších rozmerov.
Avšak prírodný pôvod ešte nevylučuje možnosť, že útvar bol využívaný nejakou civilizáciou ako miesto osídlenia s výhodou využitia prírodnej fortifikácie ako ochrany pred nepriateľom. I keď sa tu zatiaľ našli len artefakty neolitickej prítomnosti pravekého človeka, archeologický prieskum môže priniesť ešte mnohé prekvapenia.
Lokalitu navštevujú už aj prví turisti, využívajúc letisko v meste Atar, odkiaľ vedie do mesta Ouadane nespevnená cesta v dĺžke 177 km. Ouadane je od Oka vzdialené 17 km. Obýva ho asi 40 obyvateľov, pričom turisti sa môžu ubytovať v hoteli Eye.
UNESCO chráni i toto mestečko, nakoľko je viac ako 1000 rokov staré a je tu stará mešita i knižnica, v ktorej sú zachované knihy nesmiernej hodnoty z obdobia expanzie Arabskej ríše v prvej polovici prvého tisícročia nášho letopočtu. Dnes ostali zo starého historického mesta len rozvaliny, ktoré však dávajú tušiť, že mesto bolo v čase rozkvetu rušných obchodným miestom.
Oko Afriky možno ľahko identifikovať na internetových družicových, či integrovaných leteckých mapách, ktoré si môžete otvoriť aj práve teraz vo vašich smartfónoch. Na základe družicovej snímky, ktorú som tu dala, sa dá lokalita ľahko vyhľadať.

 

Pohľad z vertikálnej perspektívy na Richatovú štruktúru z výšky cca 70 kilometrov.

 

http://nd05.jxs.cz/053/842/4ea2b5d8c1_105678582_o2.jpg?1574831760

 

Na družicových snímkach je Richatová štruktúra ľahko rozoznateľná aj z ďaleko väčších výšok.

 

http://nd05.jxs.cz/966/804/46a7edc830_105678584_o2.jpg?1574831794

 

Pohľad na Richatovú štruktúru z výšky asi 70 km v horizontálnej perspektíve

 

http://nd05.jxs.cz/724/452/fce83a36f3_105678585_o2.jpg?1574831846

 

Rozvaliny najstaršej časti mesta Ouadane.

 

http://nd05.jxs.cz/283/410/cb9d3b8a5a_105678586_p.jpg?1574831867

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?