reklama

Prečo kresťanstvo ľuďom ubližuje.

Kresťania a kresťanský mocenský establishment dodnes žije v sebaklame, že sú tou najmorálnejšou a najhumánnejšou ideológiou a pokiaľ človek žije s súlade s jej pravidlami, tak nemôže byť zlým človekom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Rada by som verila, že väčšina kresťanov a predstaviteľov cirkvi vrátane pápeža, je o pravdivosti tejto ilúzie úprimne presvedčená a že to, že ľudským bytostiam v skutočnosti nesmierne ubližujú vlastne ani nevedia. Pretože ak by to vedeli, tak sami by boli zhrození z toho, koľko zla a utrpenia nevinných ich archaická životná filozofia napáchala a stále pácha a sám pápež, ktorý sa mi javí ako celkom dobrotivý človek, by tiaž toľkej viny zo zmarených a nešťastných životov, zničených vplyvom činností organizácie, ktorú riadi, asi neuniesol.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nejdem teraz spomínať zločiny cirkvi v súvislosti s vraždením nevinných žien, či krvavé vojny, ktoré v mene kríža majú na svedomí milióny nevinne vyhasnutých ľudských životov, pretože tieto udalosti sa diali v koincidencií so svetskou mocou a preto je dnes len veľmi ťažko tieto zločiny všetky pripisovať výlučne len kresťanstvu ako takému.

Dnes budem hovoriť na tému reprodukcie a rodovo-pohlavného (gender) epifenoménu, ktorý sa síce zdanlivo týka len určitej skupiny občanov, avšak, ako vyplynie z ďalších riadkov, v skutočnosti sa veľmi naliehavo dotýka každého z nás.

Nikdy som nemohla pochopiť a porozumieť tomu, prečo sa cirkev tak pevne drží svojich starých myšlienkových konštrukcií, ktoré boli formované ešte v časoch, keď medicína prakticky neexistovala a ľudia žili v takmer úplnej nevedomosti a nezmyselných bludných presvedčeniach o tom, ako príroda funguje a v tom, že človek je niečo viac ako sú ostatné prírodné bytosti.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pritom vôbec nechápem, odkiaľ sa tento pocit pyšnej nadradenosti nabral, kto ho vymyslel, pričom nerada by som tvrdila, že tento princíp bol vymyslený len účelovo, aby mal klérus nad veriacimi vyššiu autoritu a moc. I keď táto línia argumentov sa javí logická v tom zmysle, že človek, vytiahnutý z moci prírody sa omnoho ľahšie podmaňuje pod inú vyššiu moc, ktorou je postava Boha. A nielen to – takéto podmanenie, ktoré je uskutočnené pod kuratelou efektívne štruktúrovaných organizačných zložiek, triumfálne graduje a končí v abstraktnom substráte absolútnej moci obdarenej nekonečnou inteligenciou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Inými slovami, daný organizačný mechanizmus umožňuje mentálne procesy tejto „nekonečnej inteligencie“ prispôsobovať podľa aktuálnych potrieb a záujmov jednotlivých postáv a postavičiek v neobyčajne široko rozvetvenom cirkevnom mocenskom aparáte.

To, že hlavným motivačným činiteľom protagonistov, ktorí týmto aparátom hýbu je moc a bohatstvo, dnes už vie aj malé dieťa. Koniec koncov na tom by nebolo nič zlé, nakoľko vieme, že v samoorganizujúcich sa procesoch je kľúčovou práve schopnosť systému koncentrovať tok informačných trajektórií v dominantných uzloch skin & skin kontiguitných ťažiskových uzloch, kde sa kontaktujú prostredníctvom bohatstva predovšetkým myšlienky, takže sa tým podporuje disipácia nielen zdrojov, ale aj spoločenského a sociálneho sebauvedomenia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tehnológiou organizácie, zabezpečujúcou agregačné efekty bola verbálna ruminácia (modlenie) hyperevidentne kotvená v intrapsychických šablónach kolektívne facilitovaných na rituálnych verejných zhromaždeniach v interiéroch obrovských monumentálnych stavieb, ktoré sa nazývajú chrámy a kostoly.

Ale to som trošku odbočila, ale muselo to byť, aby som si v uvedenom kontexte mohla položiť otázku - z akého dôvodu zotrváva cirkev v názore, že sexuálne aktivity slúžia výlučne na počatie detí ? Respektíve – prečo kresťanstvo tým, že človeka od prírody vymanilo, mu odobralo i právo používať sex ako súčasť sociálnej interakcie, ktoré je v prírode prirodzenou súčasťou správania sa členov sociálnych spoločenstiev ?

I keď musím pripustiť, že namiesto hľadania zložitej odpovede sa mi podsúva odpoveď celkom triviálna – že o týchto skutočnostiach cirkev jednoducho nevie. Nevie, pretože výsledky výskumov, ktoré veda v tomto smere spravila sú pomerne čerstvé a boli do istej miery prekvapivé aj pre samotných vedcov.

Avšak, čo je dôležité – výsledky týchto výskumov sú nado všetku pochybnosť dokázané a prekvapujúce sú v tom zmysle, že cicavce, ale do istej miery ani vtáky, sa v ohľade sexuálneho a emočného správania od ľudí takmer v ničom neodlišujú. Námatkovo spomeniem, že o pokrok v tomto smere sa zaslúžili hlavne bádatelia z University of Pennsylvania School of Veterinary Medicine, David Linden - profesor neurovědy na Johns Hopkins University, profesor Janet Mann z Georgetown University, primatolog Frans de Waal - profesor psychologie na Emory University v Atlantě a pod. (Alfred Kinsey, Kees Moeliker, Bruce Bagemihl a ďalší).

Sexuálne správanie je nielen aktívnym nástrojom sociálnych interakcií medzi jedincami, ale aj dekompenzátorom a utlmovačom agresie. Napríklad trpaslíčí šimpanz bonobo aplikuje sex ako základnú formu komunikácie. Je to druh, ktorý je zo všetkých zvierat v sexe najaktívnejší, pričom sexuálne interakcie sa vyskytujú medzi všetkými členmi spoločenstva bez ohľadu na pohlavie – to znamená, že úplne prirodzené sú aj homosexuálne aktivity. Homosexualita je celkom bežná aj u ostatných druhov, hlavne levov, slonov, delfínov, koňov, oviec, mrožov, hyen, netopierov a pod., ale pozorovaná bola aj u pavúkov, vtákov, ovocných muškách a medveďoch. Veľmi obľúbený je u cicavcov orálny sex (autocunnilingus) – vzájomné lízanie si pohlavných orgánov, análny sex, rôzne druhy petting sexu (trenie, šúchanie, trasenie, obtieranie, masírovanie a pod.). Dokonca existuje sex aj u mláďat, kedy rodičia učia mláďatká sexuálnym šikovnostiam. Súčasťou týchto sexuálnych hier býva u samcov aj ejakulácia a orgazmus u samičiek, čo od základu vyvrátilo teóriu, že zvieratá potešenie zo sexu nemávajú.

Avšak z evolučného hľadiska priam prelomovým zistením je to, že existuje aj medzidruhový sex, napríklad morské vydry s tuleňom, lasica s hyenou, antylopa elands s pštrosom a celkom bežné je aj medzidruhový sex medzi vtákmi a pod. Aj keď je jasné, že z takéhoto príliš odlišného spojenia nemôže nastať počatie, je to veľmi dôležitý dôkaz toho, že podobným spôsobom mohol vzniknúť človek tak, že sa naši, nie až tak rozdielni opičí predkovia, párili medzi sebou v sympatrických (susediacich) lokalitách a tak sa genofond neustále obohacoval z každého druhu tým najlepším.

(Čo len potvrdzuje teóriu, že človek vznikol zásluhou lásky a nie princípom „víťaz berie všetko“, ako sa donedávna myslelo).

Sex je jednoducho v zvieracej ríši nad akúkoľvek pochybnosť prirodzenou súčasťou ich sociálneho života, z ktorej majú zvieratá potešenie a vzápätí to slúži ako prostriedok ku vyjadrovaniu náklonnosti, nežnosti, prítulnosti, oddanosti, spolupatričnosti, v konfliktoch slúži ako prostriedok uvoľnenia napätia, zmierlivosti, ukľudnenia a pohody.

Dôkazy, ktoré bádatelia nadobudli poskytli nielen precízne randomizované pozorovania, ale v laboratórnych podmienkach u menších zvierat a veľkých domácich a hospodárskych zvierat aj frekvenčné oscilačné korelácie v pozitrónovej emisnej tomografie (PET) a magnetickej rezonancii (MRI), ktoré odhalili, že architektúra mozgovej aktivity v mozgoch zvierat a ľudí má takmer totožnú konfiguráciu, čo by znamenalo, že zvieratá sú schopné prežívať aj lásku a zamilovanosť, čo sa doposiaľ považovalo len za výlučnú schopnosť človeka.

Vo svetle hore uvedeného poznania, je doktrína kresťanstva o tom, že sex u človeka je určený výlučne na plodenie detí, v podstate funkčnou degradáciou ľudských bytostí na stroje, ktoré sú nastavené na výrobu detí.

Tým, že cirkev zakazuje antikoncepciu, tak ľudským bytostiam je tak odopierané právo mať zo života potešenie, radosť, to znamená, že mu zakazuje prežívať kladnú emočnú valenciu. Dokonca kresťanstvo zašlo až tak ďaleko, že sex a potešenie zo sexu, ktorým sa neplodia deti, považuje za hriech – dá sa povedať, že zo života sa radujúcej bytosti urobilo kriminálnika, uväzneného vo vlastnom tele, akoby ho za niečo trestalo, ba čo viac, tvrdí, že sme týmto hriechom údajne zaťažení už od narodenia a že niekto za nás na kríži kvôli tomuto dedičnému hriechu veľmi trpel, pretože nás chcel vykúpiť a ochrániť tak pred hnevom toho, kto nás stvoril.

To, ako vznikla nenávisť cirkvi voči homosexualite chápem, pretože židovská kultúra v priereze jej dejín bola jediná, ktorá homosexualitu trestala. Je to dosť zvláštne, nakoľko židovské diaspory, po páde Jeruzalemu v roku 587 p. n. l. boli v exile všade konfrontované s prostredím, kde bola homosexualita bežne tolerovaná. Alebo možno to bolo práve preto, že sa tieto diaspory potrebovali vyhraniť, aby nesplynuli a preto homosexualitu vyhlásili za tabu ? Ťažko povedať. Isté je, že táto nenávisť a netolerancia voči inakosti rozšírením kresťanstva do celého sveta ničila životy stovkám miliónov bezmocných nevinných ľudí a to je možno jeden z najväčších zločinov kresťanskej cirkvi. Je to síce desivé, ale, ako som povedala, je to zlo, ktorého pôvod sa dá vysvetliť i keď nie ospravedlniť.

Aj nenávisť cirkvi ku antikoncepcií sa dá vysvetliť jednak celkom pochopiteľným záujmom o kladnú populačnú dynamiku, ktorá vytvára predpoklad pre rast počtu veriacich a tým aj majetku a moci kléru a potom tu hrá rolu aj ideologické hľadisko také, že človek sa narodil na túto planétu preto, aby trpel a preto je telesná rozkoš neprípustná. Nutnosť utrpenia je daná tým, že cirkev potrebuje aby sa veriaci báli božieho trestu, čo ich motivuje byť poslušnými a voči cirkevnému establishmentu štedrými.

Ale čo sa stane, ak informácia o sexe a láske, ktorú som hore uviedla, prenikne medzi širokú veriacu obec ? Vyzerá to tak, že sa cirkevní hodnostári ocitnú v poriadnej argumentačnej núdzi, nakoľko kľúčový ideový pilier, ktorý kresťanskú vieru podopiera, môže zrazu ostať v troskách. Vnímavejší veriaci si totiž položia otázku – čím je vlastne človek viac ako zviera ? Doposiaľ to bolo tak, že je viac ako zviera tým, že človek je schopný lásky aj sexu súvzťažne a zvieratám bola priznávaná iba schopnosť sexu ako pudu množenia bez akejkoľvek ďalšej súvzťažnosti.

Avšak pokiaľ sa tento myšlienkový koncept zrúti, cirkev bude musieť rýchlo vymyslieť iný dôvod. Navyše – ale o tom už asi cirkev vie – aj zvieratá majú schopnosť sebauvedomenia a schopnosť kognície, aspoň niektoré druhy určite a sú o tom jednoznačné vedecké dôkazy (Animal consciousness). Vidím to tak, že jediné, čo teológom ostane je akcentovať odlišnosť tým, že človek má rozumu omnoho viac ako zvieratá, ale to je podľa mňa argument veľmi slabej dôkaznej sily, pretože mu chýba merateľný komparátor.

Podobne by dopadol aj argument, že človek je na rozdiel od zvierat schopný súcitu s blížnym a morálnosti založenej na potrebe druhým pomáhať. Lenže potom sa cirkev ocitne v argumentačnej núdzi, pretože bude musieť vysvetľovať prečo potom odmieta pomoc sirotám a opusteným deťom, keď im odopiera právo mať rodinu zloženú z homosexuálnych náhradných rodičov? Odhliadnuc od toho, že homosexuálom v túžbe naplniť ich lásku k deťom pomáhať nemožno, pretože sú to podľa ich doktrín občania, ktorí nespĺňajú kritériá arbitrárnej kresťanskej normality.

Alebo v čom je človek morálnejší, ak cirkvi záleží na tom, aby sa rodili nechcené deti, ktorým sa v detských domovoch nedostane rodičovskej lásky, pretože im nedovolia, aby si ich adoptovali homosexuáli ? Týmto nielen deťom ubližujú, ale ubližujú aj homosexuálom, nakoľko im nestačí to, že ich považujú za arbitrárne nenormálnych, ale navyše aj spochybňujú to, že títo občania sú nejakej lásky vôbec schopní.

A to ešte nespomínam transženy a transmužov, či dokonca intersex občanov, pretože kresťanstvo uznáva iba dve pohlavia, ale to, aby si naštudovali gender problematiku a aspoň rámcovo sa zorientovali – to by som asi chcela príliš veľa.

Ak by totiž boli v štúdiu nových vedomostí pilnejší, dozvedeli by sa, že dnešná biológia už dávno nerozdeľuje bytosti na dve samostatné a oddelené skupiny – muža a ženu. Dozvedeli by sa, že muž a žena sú len dve krajné polarity komplexnej množiny na osi rozmanitých fenotypových permutácií, ktorých rozmanitosť ešte násobí aj atribút pohlavnej preferencie, ktorý má tak isto svoje krajné polohy a to androphilic (ľudia ktorých priťahujú muži) a gynephilic (ľudia, ktorých priťahujú ženy).

Na obrázku č. 1) je venn diagram, z ktorého vyplýva, že celkom existuje až 15 základných permutácií fenotypov ľudských bytostí, to znamená, že delenie občanov na ženy a mužov, ktoré jediné cirkev uznáva, respektíve konzekvencie z toho plynúce v konaní a správaní, ktoré cirkev v rámci spoločnosti aplikuje a presadzuje, sú v rozpore s Ústavou SR.

V článku 12 odst 2) Ústavy SR sa totiž píše, citujem:

Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Tu je dôležité poukázať na fakt, že ak hore citované znenie rozlišuje pojmy pohlavie a rod, je nevyhnutné v praxi aplikovať a fortiori právo priznané Ústavou SR o rovnakom zaobchádzaní. Tým, že daný odsek článku 12 Ústavy SR začína slovami: „Základné práva a slobody sa zaručujú“, je potrebné rozumieť pod týmto článkom potvrdenie „vždy a stále“ rovnosti medzi ľuďmi, a to aj na základe pohlavia a rodu ako dvoch ústredných faktorov tvoriacich rodovú identitu i napriek neprijatiu svojho rodu, určenú štátom, jednotlivcom. Taktiež medzi základné práva a slobody určené i v Ústave SR patria práva uvedené v článku 19 ods. 1), čiže „právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena“. Ak v práve všetko so všetkým súvisí, možno dospieť k záveru, že právna úprava zaručuje ústavné právo na rovnaké zaobchádzanie s ohľadom na rôzne aspekty a požiadavky modernej spoločnosti, dané napríklad aj novými vedeckými dôkazmi a paradigmami.

Odhliadnuc od znenia preambuly Ústavy SR, ktorá hovorí že Slovenská republika sa „neviaže na nijakú ideológiu ani náboženstvo“, väčšina slovenských politikov sa štylizuje do ochrancov kresťanských hodnôt, ale potom takýchto politikov nemožno voliť, pretože hodnoty, ktoré ochraňujú, veľkej skupine ľudských bytostí ubližujú a tak porušujú ich základné ľudské práva.

Obrázok č.1) Venn diagram zobrazujúci fenotypové permutácie medzi pohlavím a sexualitou.

http://nd05.jxs.cz/587/699/7a9c98b162_105740537_o2.png?1581062982

Zdroje:

https://en.wikipedia.org/wiki/Non-reproductive_sexual_behavior_in_animals

https://en.wikipedia.org/wiki/Androphilia_and_gynephilia

Janka Petreková

Janka Petreková

Bloger 
  • Počet článkov:  76
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Vyštudovala som urbanistiku a geografiu. Som autistka s rozvinutým savant syndrómom. To je príčinou, prečo milujem vedomosti a prečo neustále študujem všetky vedy, pričom ma baví nachádzať najnovšie vedecké poznatky, objavy a teórie. Sem tam i ja niečo vymyslím, ale nemám ambície, aby boli moje príspevky chápané ako kompetentné vedecké teórie, samozrejme okrem tém z tých odborov, z ktorých mám vysokoškolské vzdelanie. Považujem sa za ateistku a vedeckú skeptičku. Dlhé roky som robila hlavnú architektku, vedúcu stavebného úradu a vedúcu odboru životného prostredia na mestskom úrade v Ružomberku. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu