Diktatúra primitívov.

Autor: Janka Petreková | 25.3.2020 o 3:43 | (upravené 25.3.2020 o 4:18) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  46x

Dnes som si uvedomila, že nežijeme v demokratickej krajine, ale v diktatúre primitívov. Priateľka sa mi sťažovala, že v banke od nej pýtali dva preukazy totožnosti, že vraj OP nestačí.

Samozrejme to, čo žiadajú je protizákonné, ale čo malo chúďatko robiť ? Vymožiteľnosť práva na Slovensku neexistuje. Ak by zavolala policajtov, tak tí budú držať stranu banke. Tak som jej poradila, nech zavolá do všetkých bulvárnych médií a keď prídu, tak nech trvá na tom, že kým jej banka nevráti jej vlastné peniaze, ktoré jej požičala (každý náš vklad je vlastne pôžička, ktorú banke z našich úspor poskytujeme), tak sa odtiaľ nepohne. A v momente keď ju začne ochranka nútiť odísť, tak nech si ľahne na zem a nech sa nechá vliecť po zemi....redaktori budú celí bez seba, že budú mať super titulok.
Ľudia, čo žijú v tejto krajine, tak si myslia, že sú slobodné bytosti. Ale nie sú. V skutočnosti sú to nevoľníci a otroci štátu. Prečo ? Pretože možno aj dobrá polovica zákonov tejto krajiny je v rozpore s Ústavou SR. Ústavu máme celkom dobrú, povedala by som, pretože tá bola odkukaná od nejakej krajiny, čo demokratická trochu aj je.
Naše zákony sú v rozpore s ústavou už tým, že diskriminujú jej občanov vytváraním nerovnakého postavenia medzi nimi a štátom. Štát nesmie stáť nad právami občanov – práva občanov musia mať rovnakú právnu silu, ako práva štátu. To znamená, že ak vám banka nechce vrátiť vaše peniaze, tak by mala existovať možnosť, že štát určí, že banka pôjde do exekúcie – presne rovnako, ako to robí štát občanovi. Teda do banky nabehne exekútor a niečo, čo patrí banke, tak zabaví, predá to na dražbe a z toho potom veriteľa – teda moju priateľku vyplatí. Napríklad im môže zhabať časť nábytku, monitor, počítač, kamerový systém a pod. (Na účet banky exekútor siahať nemôže, pretože to nie sú peniaze banky – tie banka len spravuje).
V rozpore s ústavou je napríklad aj celý zákon o rodine a o inštitúte manželstva. Pretože zákon inštitucionalizuje len manželstvo muža a ženy, čím diskriminuje ostatných, ktorí sa chcú zosobášiť napríklad žena so ženou, muž s mužom, alebo ten, kto nie je ani žena ani muž sa chce zosobášiť s iným, čo tiež nie je ani žena ani muž, alebo s mužom, alebo so ženou a rôzne ďalšie kombinácie.
A tak štát nadradzuje práva jednej skupiny občanov nad práva iných skupín občanov, nakoľko podľa ústavy, v štáte nesmie existovať právny inštitút, ktorý umožňuje uzatvárať medzi dvojicami nejaký právny vzťah, ktorý by bol dostupný iba časti jeho obyvateľov. Zákon totiž hovorí to, že štát všetky formy rodiny chráni. Ale potom tých, čo im nedovolí prostredníctvom manželstva vytvoriť rodinu – tak tých potom nechráni a to je nerovnosť pred zákonom. Z toho vyplýva, že napríklad ja, čo som slobodná a navyše aj lesba, tak ma štát chráni menej, ako ľudí v manželstve. Štát mi takýmto spôsobom rovno do očí nehanebne a drzo hovorí, že môj život je menej hodnotný, ako život iných, ale nie len to - vzápätí mi obmedzuje aj slobodu jeho hodnotu zvyšovať.
Podstata každého demokratického štátu je postavená na to-up princípe, teda všetka moc pochádza od občana a len a len od občana a od nikoho iného. Fundamentálna úloha štátu je občanovi slúžiť a pomáhať a vytvárať právny priestor, ktorý zabezpečí to, aby mali všetci občania rovnaké práva také, že ich práva sa nesmú vo vzájomnom pôsobení nijako znižovať, alebo obmedzovať. Ľudovo povedané, sloboda jedného nesmie narušovať slobodu druhého.
A Slovenská republika tento princíp flagrantne porušuje, pretože obmedzuje slobody niekoho napriek tomu, že tieto slobody nikomu žiadne iné slobody neohrozujú, alebo neobmedzujú. Jediné, čo by mohli obmedzovať je sloboda miery hlúposti, zadubenosti a primitivizmu. Avšak sloboda byť hlúpym, primitívnym a zadubeným vzápätí obmedzuje slobodu byť múdrym, rozhľadeným a tolerantným, čo je neprípustný infinitný regres.
Druhá vec je tá, že to občania Slovenskej republike vôbec dovolia robiť – ale to je už ich problém, pretože ak o tom nevedia, že nie sú slobodní, tak sú hlupáci a tí, ktorí by to mali vedieť, pretože boli zvolení do postavenia, ktoré vyžaduje povinnosť o tom vedieť, tak sú mentálni primitívi, pretože len mentálny primitív nevie, že je hlúpy a pritom vie, že hlúpy byť za žiadnych okolností nesmie byť...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Archívny článok

Čierna smrť priviedla človeka na pokraj skazy

Keď niekto v stredoveku ochorel na mor, zomieral v bolestiach a osamote.


Už ste čítali?