Rybka z čeľade Wrasse, (po česky pyskoun) a je známa tým, že ako jediná z čeľade rýb dokázala vyriešiť zrkadlový test, čo znamená, že je najinteligentnejšou rybou na planéte. Na svete je len veľmi málo živočíchov, ktoré zrkadlový test inteligencie zvládli. Okrem človeka je to ešte delfín, kosatka, opica Bonobo, Bornejský orangután, šimpanz, Ázijský slon, Straka obyčajná a mravec rodu Mirmica. Nikto iný.
Avšak táto obrovská "rybka" je výnimočná aj tým, že je nielen inteligentná, ale aj skvele sociálne adaptovaná tým, že dokáže podľa aktuálnych potrieb meniť svoje pohlavie. Rybka je spoločenská, avšak nie sociálna bytosť. To znamená, že vie žiť aj úplne samotná, prípadne v páriku, ale rada sa združuje aj do 6 – 8 členných kŕdlikov, niekedy aj väčších. A práve v kŕdlikoch sa dokáže pohlavne adaptovať na muža, alebo ženu v závislosti od role, aká je zrovna pre ňu v kŕdliku výhodná.
V tomto by nám táto rybka mohla byť príkladom. Prečo ?
Skutočnosť je totiž taká, že pohlavné orgány muža a ženy sú homotopne kontraktibilné. Na obrázku č. 1) je homotopia jednotlivých segmentov prostredníctvom farieb zvýraznená. Do 12 týždňov prenatálnej ontogenézy majú genotypoví XY chlapci a genotypové XX dievčatká pohlavný orgán univerzálneho tvaru – teda intersex tvaru. A rovnako majú vyvinutú aj intermediálnu mezodermu v podobe Wolfového a Mullerového vývodu.
Potom sa to však začína meniť tak, že niektoré tkanivové štruktúry sa začnú zväčšovať a iné sa zmenšujú, alebo ostávajú rovnaké. Chlapcom pritom zaniká mezoderma Mullerovho vývodu a dievčatám mezoderma Wolfového vývodu. Z Mullerovho vývodu vyrastie maternica a z Wolfového vývodu semenníky (formatívnych procesov je tam samozrejme viac, ale pre jednoduchosť som spomenula iba základné). Jedným slovom, ak by sme chceli zaviesť slobodu výberu pohlavia, stačilo by tie isté mechanizmy, ktoré spôsobujú vývoj fenotypu intersex občanov, aplikovať aj na ostatných, ktorí by o to mali záujem.
Rybka Wrasse, ale nielen ona, ale aj väčšina ostatných živočíchov, by nám mohli byť príkladom aj z hľadiska úpravy ľudskej reprodukčnej stratégie.
Možno niekoho prekvapí tvrdenie, že tehotenstvo ženy považuje súčasná moderná medicína - navzdory náboženskej propagande, za chorobu (patogenézu). Je to štrukturálny atavizmus evolučných tlakov, ktoré pôsobili že ancestrálni predkovia cicavcov stratili schopnosť klásť vajíčka, pretože evolúcia v danom čase usúdila, že vhodnejšie na prežitie bude to, ak sa mláďatko vyliahne z vajíčka v tele samičky. Lenže tento evolučný tlak vznikol v nejakej krajnej núdzi, pravdepodobne ako účelová a prechodná adaptácia na konkrétne nepriaznivé životné podmienky. Prečo ?
Pretože za normálnych okolností má embryo v štádiu štiepenia dostatok živín (žĺtka) na to, aby sa vyvíjalo samostatne. Avšak z nejakého dôvodu sa stalo to, že u cicavcov embryo dostatok žĺtka nemalo a aby nezahynulo, tak sa rozhodlo, že bude parazitovať na živinách vlastnej matky.
Za týmto účelom sa začalo úplné – holoblastické štiepenie, ktoré z obalových trofoblastových buniek vytvorilo choriové klky, ktoré sa ako upíry zahryzli do endometrie, z ktorej začali vyciciavať matkinu krv. Samozrejme, že matkino telo sa tomu bráni a preto spustí kaskádu imunitného obranného systému v snahe votrelca zabiť. Embrio sa tomu bráni, pretože nechce byť zabité a preto aj ono spustí kaskádu obranných reakcií, ktoré sa voči agresií matky chráni. Deje sa to jednak prostredníctvom spustenia imunosupresie aktiváciou endogénnych retrovirov (ERV) a za druhé - aktiváciou virových fúznych proteínov, ktoré spôsobia sformovanie štruktúry placentárneho syncytiotrofoblastu, ktorý pôsobí ako filter migrujúcich buniek medzi embriom a telom matky.
V každom prípade sa v tele ženy odohráva krutý boj dvoch armád, ktorý žena pociťuje ako metabolický diskomfort (žena sa cíti byť chorá).
Našťastie príroda v snahe utrpenie ženy zmierniť, naučila endokrinný systém vyrábať psychotropné látky na báze endogénnych opioidov (endorfíny, oxytocín napríklad), ktoré tým, že obsadzujú opiátové MOR receptory v presynaptickej periaqueductal šedej oblasti a v povrchovom dorzálnom rohu časti miechy (konkrétne substantia gelatinosa Rolando) v synaptických štrbinách, potláčajú McGill Pain Index bolesti a vytvárajú radostnú náladu šťastia. Bez tejto drogy, ktorá sa chemicky príliš nelíši od heroínu, by žiadna žena strašné utrpenie a bolesť, ktoré sa s rodením detí spája, neprežila.
Je pravda, že tieto informácie sú pomerne nové a preto ešte stále prevláda mýtus, že tehotenstvo je niečo prirodzené, že je to pre ženu šťastie, zázrak koprodukcie stvorenia, že matka a dieťa sú jedno telo a jedna duša a podobné reči.
V skutočnosti je to úplne naopak – plod vytvára okolo seba bariéry tkaninových opevnení a stratégií, aby nebolo matkou zničené a vzápätí sa snaží kradnúť matkinu krv, na ktorej parazituje a berie si z nej výživu pre vlastnú egoistickú potrebu. Medzi matkou a plodom preto neexistuje žiaden kooperatívny vzťah, tobôž vzťah nejakej spriaznenosti a spolupráce – o tom nemôže byť ani reči.
Lenže ženy - matky sú pod vplyvom romantizujúcich kultúrnych a náboženských mystifikácií, pričom tieto sugescie pôsobia až do takej miery, že vlastné utrpenie a únavu z neustáleho boja s votrelcom, matky preciťujú ako blaho a majestátne povznesenie, netušiac, že novonarodeniatka sú hneď po narodení také šťastné preto, pretože sa konečne vymanili z útrob nepriateľského prostredia a tešia sa z toho, že sa ich ujali bytosti, ktoré k nim nepociťuje nepriateľstvo, ale lásku.
A pritom o čo by mohla byť radosť ženy intenzívnejšia a hlavne prirodzenejšia, pokiaľ by medicína vložila všetko svoje znalostné umenie do toho, aby tento patologický evolučný atavizmus napravila. Bude to síce úloha nesmierne zložitá, nakoľko by sa embriogenéza musela adaptovať z holoblastického štiepenia na meroblastické, ale viem, že raz na to vedci určite prídu.
Potom bude stačiť, ak sa v spálni matky umiestni inkubátor naplnený výživovou sbstanciou, z ktorého - presne tak, ako je to u rybiek, vtákov, alebo plazov či vtákopiskov – bude nerušene a bez stresu čerpať výživu až do doby, kým sa ontogenéza nedokončí. A rodičia budú môcť cez kukátko pozorovať, ako sa z plodu ich lásky vyvíja utešené dieťatko a to všetko bez bolesti a utrpenia.
Myslím si, že pre ľudskú civilizáciu je toto jediná rozumná cesta, ako zbaviť utrpenia ženy a vzápätí ako sa zbaviť aj ustavičnej vojny medzi pohlaviami, kedy by si ľudia miesto jalových táranín o vrodených úlohách pohlavnej dichotómie - po vzore rybky Wrasse jednoducho sami vyskúšali, ako to je byť v koži toho druhého.
Obrázok č. 1)
http://nd05.jxs.cz/625/584/f75698c2ec_105784217_o2.jpg?1585843317
Zdroje:
https://phetrec-di-jan.webnode.sk/
https://en.wikipedia.org/wiki/Embryonic_development
https://en.wikipedia.org/wiki/Pregnancy_(mammals)
https://en.wikipedia.org/wiki/Pregnancy
https://en.wikipedia.org/wiki/Pregnancy_in_fish
